diel 13.
"Matty čo sa stalo? Prečo si taký smutný? Veď je tu konečne oslava pre všetkých ľudí z našej školy a zato ti veľmi pekne ďakujem, takže by si sa mal tešiť a oslavovať, nie tak náhodou? V škole si bol ešte taký veselý a milý a teraz na vlastnej párty sedíš v kúte a si smutný? Deje sa niečo? Niečo s Monou? Ak chceš ver mi, že tu budem vždy pre teba nech sa deje čokoľvek. Takže keď sa budeš chcieť porozprávať som tu pre teba!" On sa na mňa len tak milo usmial, ale už to nebol len taký bezstarostný úsmev, na ktorý som uňho zvyknutá. Teraz to bol úsmev plný beznádeje a zúfalstva. Vôbec ho takto nepoznám. Ešte chvíľu sa na mňa takto pozeral, ale potom len začal plakať, ja som nevedela čo mám robiť, preto som ho len objala a šepkala som mu do ucha, že určite nič nie je také zlé aby plakal, že sa všetko vyrieši, no on sa len postavil a utiekol nevedno kam. Chvíľu som sa ho snažila nájsť a zistiť prečo je takýto, ale napokon som to vzdala, pretože jeho dom bol naozaj obrovský a ja som ani len netušila kam mám ísť. O chvíľu ma našla Zuza, Denny a Martin a spoločne ssme sa išli zabávať, ale ja som na zábavu dnes nemala ani pomyslenie, teda aspoň nie teraz, keď viem, že sa s Mattym niečo deje. Ešte kedysi by mi bolo úplne jedno, že je zúfalý, ale dnes tomu tak nieje. Záleží mi na ňom, vlastne mne na ňom záležalo aj vtedy, keď bol ešte spojencom Mony svojím spôsobom som ho mala stála rada, aj keď sa ku mne a k ostatným správal naozaj príšerne, ale teraz sa naozaj zmenil, no dúfam, že to nepredstiera inak by som ho asi vlastnoručne prizabila. Ešte chvíľu som tak s nimi tancovala, no potom som sa nenápadne odpojila a opäť som šla hladať Mattyho. Tentoraz mi to netrvalo príliž dlho, pretože som ho našla v záhrade na obrovskej hojdačke. Podišla som k nemu a tichým hlasom som mu povedala:"Matty naozaj čo ti je? Takého som ťa ešte nikdy nevidela. Záleží mi na tebe a vždy mi aj záležalo, aj keď si sa ku mne správal naozaj hnusne, ale naozaj mi to trhá srdce vidieť ťa, že sa takto trápiš a ja ani netuším prečo! Naozaj povedz mi to prosím, určite sa ti ulaví a ja ti sľubujem, že sa to nikto nedozvie." Chvíľku sme vedľa seba len tak bez slova sedeli, no napokon prehovoril:" Vieš Luss, v mojej rodine sa deje niečo strašné. Moja sestra, tá ktorá býva v Amerike mi už dlhé roky naznačovala, že určite nepatrím do tejto rodiny. Dal som si teda spraviť testy DNA a naozaj sa potvrdilo, že nikto z mojich rodičov nie sú v skutočnosti moji rodičia. Vždy keď som sa ich nato spýtal odpovedali mi len, že je to hlúposť a moja sestra si len vymýšľa, ale teraz viem, že jediná sestra mi vždy hovorila pravdu. A dnes keď som za rodičmi prišiel, že som si dal spraviť testy DNA konečne to celé priznali. Priznali to, že nie som ich dieťa, ale hlavne povedali mi pravdu, ktorá ma bolí ešte viac ako keby mi klamali. Povedali mi totižto, že moja mama sa ma vzdala len preto, že chcela mať dievča a keď som sa narodil ja jednoducho sa ma vzdala. Do mojich 2 rokov som vyrastal v detskom domove, ale potom ma tam našli moji náhradný rodičia, ktorím som sa ihneď zapáčil a z tohto miesta ma zobrali preč. Zato som im veľmi vďačný, ale na druhej strane som nahnevaný na moju bilogickú matku a na dôvod prečo sa ma vzdala. Tento dôvod sa mi zdá veľmi zvláštny, preto som sa rozhodol, že chcem svoju biologickú matku po 16 rokoch opäť vidieť a spýtať sa jej nato, prečo to spravila. A keď som ju začala hladať, na matrike mi povedali, že zomrela pred 2 rokmi pri autonehode. Preto som takýto zvláštny. Za jediný deň sa mi totižto zmenil celý môj život. Od základov. Dozvedel som sa, že moji rodičia vlastne ani niesú moji pravý rodičia a že moja biologická matka už nežije. Veľmi ma to mrzí, pretože som ju chcel aspoň spoznať a dozvedieť sa niečo o jej živote a o dôvode, prečo sa ma tak ľahko vzdala. Lenže teraz sa cítim strašne, že som vlastne nikdy svoju matku nevidel. Je to hrozný pocit. Rozhodol som sa teda, že jej pôjdem aspoň na cintorín položiť kvet na hrob mojej maminy, ale to som robiť nemal, pretože vtedy som zažil ešte väčší šok. Prišiel som na cintorín a hrob mojej maminy vlastne ani neexistoval. Takže to som zostal zmetený úž úplne. Ja som fakt zúfalý už vážne ani neviem čo mám robiť. Ach Luss ja fakt neviem, prepáč, že ti tu takto vyplakávam a vylievam si tu srdce, ale naozaj ťa mám rád a ja fakt neviem komu by som toto mohol povedať keď nie tebe." Keď mi toto povedal skoro som tam odpadla. Takže o toto tu ide! Chudák Matty. Už som mala slzy na krajíčku, no potom som mu povedala:" Ach Matty. Toto ma naozaj mrzí. Fakt neviem čo ti mám k tomuto povedať. Viem si predstaviť, že je to pre teba veľmi ťažké. A tvoji rodičia ti čo ktejto situácii povedali? Naozaj mi ťa je ľúto viem, že sa to nedá zvládať. Poznám takéto situácie. Kebyže čokoľvek potrebuješ ver mi, že tu budem vždy pre teba! Mám ťa naozaj rada si mi ako brat, aj keď si bol s Monou sme sa moc nebavili, ale naozaj ťa mám rada!!!" Po mojom dialógu sme sa len objali a vydržali by sme takto aj 10 minút, no v tom prišiel Denny a začalo peklo...