Ako láska hýbe horou,

Ako búrka v lete ohne strom,

Cítim všetko láskou mojou,

V ušiach hrmí mi hrom...

Ako more čistí brehy,

Ako srdcia naše spojené,

Láska moja, plná nehy,

Vnáša  to, čo bolo mi vrodené...

Ako kvety plnia vzduch,

Svojou krásnou vôňou,

Ako svetom letí duch,

Opustený, tmavou tôňou...

Tak ja cítim všetku krásu,

Ktorá obmýva mi myseľ,

Nepotrebujem už viac spásu,

Pretože ťa milujem, a to je zmysel...

Zmysel krásy a poznania,

Zmysel lásky a nehy,

Krásneho oddania,

Lásky, čo obmýva môjho srdca brehy...

Je tu ten pocit,

Tak dôverne známy,

Je ako chladný vánok noci,

Je to samota, stále je tu s nami...

Plačem, no nikto ma neobjíme,

Nikto mi nezotrie slzy,

Nepovie mi:,, Som tu, už neodídem..."

A mňa to tak veľmi mrzí...

Kráčam sama, nepovšimnuá nocou,

Slzy mi stekajú po opustenej tvári,

Je tu zasa samota so svojou príšernou  mocou,

Nechcem už vidieť nič, žiadne šťastné páry...

Už viem, že Jeho som hľadala,

Moje srdce vedelo to od  začiatku,

Je to on, po kom som bádala,

Nuž...on to nevie, nemá na mňa pamiatku...

A preto, ak Ti to nestihnem šepnúť,

Možno už bude neskoro,

Chcela by som, aby si mal spomienku jednu...

Spomienku na mňa, pre Teba niekoho...

Keď Ťa vidím s inou,

Ide mi srdce puknúť,

Neverím, že sa v Tebe mýlim,

Chcela by som Ti moje city vnuknúť...

Ale ja viem,

Aký je môj údel

Viem, že mať Ťa nesmiem...

Samotou sa plížim, padám do jej krídel...

Je to raz tak,

Musím trpieť,

Ale možno...možno budeš šťastný, ako vták...

A ja? Ja budem vedľa Teba len tíško so závisťou stáť..

Dnešný deň je poctou pre najdôležitejšiu ženu v mojom živote a to práve pre moju úžasnú mamičku! Touto cestou by som Ti chcela poďakovať za všetko čo som dosiahla v mojm živote, pretože nebyť teba nikdy by som tu nebola a nemohla ťa objímať, pretože ten pocit keď za tebou môžem slobodne prísť a s láskou v srdci ťa objať je nenahraditeľný! Veľmi ti za všetko ďakujem. Ďakujem ti za nádherné chvíľky strávené v tvojej blízkosti, za vrúcne objatia počas dlhých letných búrok, za tvoj každodenný úsmev, za nádherné spomienky, ktoré mi už nikdy nikto nezoberie a hlavne ti ďakujem za to najcennejšie čo som vďaka tebe získala - Ďakujem ti za môj život. Veľmi ťa ľúbim a mrzí ma to, keď sa občas pohádame, kvôli obyčajným hlúpostiam. Odpusť mi to, prosím. Tiež ti ďakujem za tvoju lásku a obetavosť, za tvoje vrúcne slová. Chcela by som ti tiež poďakovať za každú rozprávku, ktorou si obohatila moju detskú dušu. Za každý bozk na dobrú noc a za každý úsmev na privítanie nového rána. Tiež sa ti chcem poďakovať za tvoj strach a starostlivosť v časoch, keď som sa ako malá zmietala v horúčke, za každé slovo, ktoré si ma naučila. I zato, že ma každý deň učís viere a láske, že každý deň mi odovzdáš kúsok seba. Zato, že nadomnou držíš ochranné ruky, keď teraz tak nesmelo kráčam životom. Tiež ti patrí veľká vďaka za to, že stojíš pri mne v dobrom aj v zlom a že tvoje láskavé oči neochvejne sledujú každý môj krok. Mami si pre mňa naozaj všetkým. Si najlepšia osoba akú poznám! Si totižto veľmi trpezlivá, chápavá, milá a hlavne obetavá! Od malička sa tešíš z mojich úspechov a trápiš sa pre moje starosti. Tvoje srdce je naplnené veľkou láskou a citom, preto ti ešte raz chcem povedať ĎAKUJEM MAMIČKA! 

Dominika - tvoje staršia, pobláznená dcérenka.

Veľmi ťa ĽÚBIM... :-*

Drahý môj otecko a sestrička :)

Nedávno ste oslávili obaja veľký sviatok - narodeninky. Preto by som Vám chcela aj touto cestou zaželať všetko najlepšie k narodedinám a zaspomínať si tu na najúžasnejších 16 rokov čo som s Vami mohla zažiť. Drahý tatinko. Pamätáš si na ten deň ako si sa dozvedel o tom, že sa staneš oteckom? Ja si na to moc nepamätám, ale dúfam, že si bol šťastný, pretože ja som bola, lebo som vedela, že budem mať najúžasnejšie tatinka na svete. Pamätáš si na tie úžasné chvíľky keď si ma učil chodiť a ja som to stále nechápala, nechápala som ako mám tie moje malé nôžky donútiť aby sa pohli smerom k tebe, ale pochopila som to hneď ako som videla v tvojich rukách úžasnú, veľku, sladkú čokoládku vtedy mi už bolo všetko jasné. Ešte chvíľku mi síce trvalo kým som sa naučila ako mám tie moje malé nôžky donútiť k úplnej poslušnosti, ale po čase som to zvládla a už som behala po našom obrovskom sade a rozosmievala som všetkých navôkol. A pamätáš si na našu prvú spoločnú búrku? Alebo na tie hlúposti čo sme spolu stvárali? Napríklad naše slávne lietadielká, kedy mama asi stratila pár rokov života, pretože sa o mňa bála? Ja si na to všetko pamätám, pretože sú to nezabudnuteľné zážitky, plné radostvi, vieri a strachu zároveň. Mala som úžasné detstvo za čo som ti veľmi vďačná! ;) Si môj hrdina ;) Alebo pamätáš si nato ako som išla na konfirmáciu? Vtedy si mi povedal, že vyzerám ako princezná. Alebo ako si ma prvýkrát zobral na futbal? Už vtedy som vedela, že futbal bude tvoriť veľkú časť môjho života! :) A aj tvorí, ale to si si už asi všimol pri každej návšteve mojej izby alebo pri objednávaní torty k mojim pätnástym narodeninám. A pamätáš si na prvé lekcie plávania alebo na môj neskutočný strach ísť do mora? Ja si nato spomínam až priveľmi dobre. V jeden moment som ťa neznášala, a to práve vtedy, keď si ma zobral do toho obrovského, neprebádaného a tajuplného mora a ja som sa len s plačom chcela vrátiť, ale odvtedy som si na more zvykla a plávanie je môj živel. Vždy sa veľmi poteším keď ťa môžem predbehnúť aj o 2 dĺžky bazéna. Je to super pocit a najlepšie na tom je, že všetky tieto chvíľky s tebou mi dodávajú elán a nádej do budúcnosti. Viem, že si tu bol vždy pre mňa a vždy aj budeš. Vždy si ma podporil vo všetkom čo som chcela a tiež ma podporuješ v tom, aby som dosiahla v mojom živote všetky ciele, ktoré si sama ustanovím. Skrátka podporuješ ma v mojej tŕnistej ceste už 16 rokov, začo som Ti veľmi vďačná, a preto by som ti chcela povedať len jediné ĽÚBIM ŤA tatinko! :-* A tiež ti  patrí jedno veľké ĎAKUJEM za tvoju úprimnú a neskonalú lásku! :) Si pre mňa ten najlepší ocinko na svete! :-* <3

A teraz niečo k tebe sestrička moja zlatá! K tvojim veľkým narodeninkám by som Ti chcela zaželať všetko najlepšie, hlavne veľa, veľa lásky, zdravia, šťastia a úspechov v živote. Želám ti aby si dosiahla v živote všetko po čom túžiš a dúfam, že voľbu strednej školy si ešte dobre premyslíš, aby si neskôr neľutovala! Aj tebe patrí obrovské ďakujem za 15 rokov čo som s tebou. Prežili sme spolu nádherné chvíľky, ale tiež chvíľky trochu smutnejšie, ale to nás ešte viac zocelilo a časom sme zistili, že jedna bez druhej nedokážeme existovať. Tak si to teda myslím aspoň ja. Ľúbim ťa, aj keď to možno niekedy tak nevyzerá, ale nevymenila by som ťa za nič na svete! 15 rokov je predsa 15 rokov a hlavne si a budeš vždy moja malá sestrička. Pamätám si na ten deň, kedy mi mamina s láskou oznámila, že budem mať setričku alebo bratčeka. Od toho dňa som už netrpezlivo očakávala tvoj príchod k nám do rodiny. A raz konečne nadišiel ten deň, keď si zavítala k nám do rodiny. Pamätám si ako som ťa po prvýkrát uzrela a už vtedy som si ťa veľmi obľúbila. Pamätáš na naše spoločné šantenia na rozkvitnutých lúkach, či naše povestné skovávačky? Alebo na ten deň, kedy sme spoločne vkročili po prvýkrát k stolu Pána? Sú to nezabudnuteľné zážitky a verím, že takýchto zážitkov s tebou zažijem ešte veľmi veľa! Ešte raz prepáč mi tie naše hádky, mrzí ma to, ale niekedy ma vieš poriadne naštvať tak vtedy sa to bez tej hádky nezaobíde, ale dúfam, že keď už si o ten rok staršia, tak budeš i múdrejšia! :D a nebudeme sa hádať. :D Takže ešte raz všetko najlepšie moja drahá... :-* Ľúbim ťa !!! :-* 

Domča - poslušná dcéra a bláznivá sestra zároveň ;)

Ľúbim Vás, trdlá moje!! :) :-*

My, my ľudia dnešnej doby sa takmer vždy rozplývame nad krásami tejto spanilej prírody. Chodíme na všakovaké výlety do prírody a skoro vôbec si nevážime to čo vlastne máme. Máme ZEM. Zem, ktorá sa nám nikdy neotočila chrbtom, ale bola tu pre nás vždy, ale či tu bude aj pre naše deti, pre generáciu ľudí po nás je už však otázne. A viete prečo? Pretože sme to práve my, MY ĽUDIA, ktorí ničíme našu prekrásnu planétu, našu Zem,náš domov, naše útočisko. Nikto nerobí našej planéte tak zle ako my samy, ale smutné je, že si to skoro nikto neuvedomujeme. Mnohokrát počujeme od starších ľudí aký sme nevychovaný a neúctivý a my sa vždy nahneváme, ale musíme si uvedomiť, že oni majú pravdu - vo všetkom čo nám hovoria, pretože svet kedy žili oni bol úplne iný. Žili v harmónii s prírodou, nemali wi-fi, neznečisťovali lesy a už vôbec nezabíjali bezbranné zvieratká, ktoré sú už v dnešnej dobe na pokraji vyhynutia, práve kvôli nám, nám ľuďom! Mali by sme si preto všetci uvedomiť, že naša príroda nás chráni, ale naopak môže nás aj zabiť, pretože my jej ubližujeme! Ubližujeme jej tým ako sa k nej správame, denno-denne chodíme do lesa a vyrúbeme tisícky stromov, stromov, ktoré sú domovmi tisícky nevinných zvieratiek. Preto Vás vyzývam! Zamyslite sa nad tým ako asi by ste sa cítili vy, kebyže Vám niekto zničí Váš dom?! Skúste sa vcítiť do ich kože a aspoň na chvíľku myslieť ako oni. My ľudia sa čudujeme, že zvieratká ako medvedi či vlci opúšťajú svoje domovy a čoraz viac sa približujú k našim domovom, ale musíme si uvedomiť prečo to robia! Ak Vám to ešte stále nedošlo tak ja Vám to veľmi rada poviem. Robia to z jediného dôvodu. My ľudia im ničíme ich domovy a oni si potom hľadujú nové útočisko pre život, a preto chodia do našich domovov avšak nie v tom úmysle ako si každý jeden z nás myslí. Oni to robia, preto aby prežili, preto aby zachránili svoje hladujúce rodiny a my  ich zato ešte strielame, pretože vraj sú agresívne, ale to vôbec nie je pravda, pretože agresívny sme práve my! Ničíme im ich domovy a potom sa čudujeme, že k nám chodia, keby sme s tým prestali určite by opäť zavládla harmónia, hramónia medzi nami a ríšou zvierat, len sa nad tým treba trochu zamyslieť. Ďaľšia vec, ktorá ma na dnešnom vzťahu s prírodou naozaj znepokojuje, ba až zaráža je znečisťovanie našich lesov, ba dokonca nie len lesov, ale celej prírody. Príroda je nádherná a tajomná, má ešte veľa neprebádaných tajomstiev, ktoré sa my však už možno nedozvieme, pretože sa správame naozaj hrozne. Zakladáme smetiská, do košov odhadzujeme aj veci, ktoré sa dajú ľahko recyklovať a znova použiť. Keby sa každý jeden človek nad sebou naozaj zamyslel a začal by recyklovať a tým pomáhať prírode žilo by sa nám tu oveľa ľahšie, pretože by sme žili v rovnováhe s prírodou. Keby sme sa starali my o ňu, ona by sa s radosťou postarala o nás, ale smutné je, že ona sa k nám snaží správať nápomocne i teraz, ale my si to neuvedomujeme, pretože sme sebeckí. Smutné je, že aj keď je okolo nás mnoho košov či už na papier, sklo, tetrapaky alebo kovy, častokrát v nich nájdeme aj veci, ktoré naozaj do týchto košov nepatria. Zasa teda nastáva otázka na zamyslenie - načo sú vlastne ľuďom tieto koše, keď sa aj tak nevedia správať slušne? A moja odpoveď? No úplne na nič, pretože nie každý si uvedomí pravú podstatu týchto vecí. Možno si to uvedomí asi jeden človek z tisícky, ale to v tomto obrovskom svete naozaj nestačí! Áno, náš svet je obrovský a prekrásny, ale ak teraz nezačneme bojovať s odpadkami úplne nás zničia. Doslova nás pochovajú za živa, pretože za chvíľu už na tomto svete nebude miesto, kde by sme sa mohli slobodne nadýchnuť a vedieť, že nedýchame hnusný zápach, ktorý prúdi vetrom niekde zo skládky. Naozaj to takto chcete? Všetci by sme sa mali zamyslieť, pretože predsa každý jeden z nás chce určite zachovať prekrásnu prírodu pre naše deti, ale to nepôjde keď sa nezmeníme, preto tu mám pre Vás menšiu výzvu na záver! Čo keby ste sa každý jeden aspoň na dnešný deň stali ochrancami prírody a pomohli našej Zemi napríklad separovaním ak ste to doteraz nerobili alebo keď uvidíte na zemi nejaký odpad hoďte ho do koša. Možno si teraz pomyslíte načo by ste to mali spraviť, ale keby sa takto správali všetci ľudia na tejto planéte, žilo by sa nám tu oveľa ľahšie, bolo by menej smetísk a my by sme tak zariadili lepší život pre naše deti a hlavne príroda by nám zato bola veľmi vďačná. Častokrát sa zamýšlame nad tým, prečo by sme jej mal pomáhať, keď ona nás mnohokrát ničí. Áno ničí nas, ničí nám naše domovy, ale to len preto aby nás upozornila nato, že ona je našou vládkyňou a bola tu skôr ako my! Robí to len preto, aby nás upozornila nato, že keď sa nezačneme správať slušne ona sama dokáže zničiť tento svet. Robí to neustále v nádeji, že sa jedného dňa spamätáme a prestaneme byť tak sebeckí. Posiela nám mnohé odkazy v podobe rôznych tajfúnov, obrovských vĺn či rôznych hurikánov. Vždy sme to my čo oplakávame naše stratené domovy a rodiny, ale práve naša Zem plače. Viem, že to bolí keď stratíte milovaného človeka sama som si tým neraz prešla, ale odvtedy som si uvedomila, že život ide ďalej a treba bojovať. Treba bojovať za lepší život v budúcnosti a prvou vecou je začať ochranovať prírodu. Nie som tu od toho aby som nás súdila, áno hovorím nás, pretože ešte asi pred rokom mi bolo úplne jedno či dýcham vzduch z nejakých hnusných smetísk, recyklovanie bolo pre mňa strata času a vôbec o nič som sa nezaujímala. Bola som veľmi sebecká, ale teraz už nie. Áno môžte mi oponovať, že čo také 16 ročné decko ako ja môže o tomto všetkom vedieť. Môžem vám povedať len jediné! Záleží mi na našej Zemi a na mieste, kde vyrastám ja sama, ale raz tu možno budú vyrastať moje deti a chcem, aby vyrastali v nádhernom prostredí a tiež chcem, aby videli svet aký je teraz, krásny a tajomný, ale obávam sa, že keď s týmto nič nezačneme robiť naše deti uvidia len samé šedé budovy a skoro žiadnu zeleň, pretože každým rokom vyrúbeme čoraz viac a viac stromov, ale iróniou je, že nezasadíme nové. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že tieto dary prírody v podobe stromov tú nebudú večne ak ich my samy neochránime? Dúfam, že som Vám práve týmto krátkym textom prehovorila aspoň trochu do duše a Vy samy sa nad sebou zamyslíte a začnete niečo pre našu úžasnú planétu robiť. Naozaj Vás o to prosím, keď už nie o nič iné aspoň o to krátke zamyslenie...

Ďakujem... 

S pozdravom Dominika...

Jedného krásneho septembrového dňa prišiel konečne deň kedy som sa vybrala do novej školy. V doprovode mojej maminy som sa vybrala na Myjavské gymnázium teda na miesto, kde prežijem úplne novú kapitolu môjho života. Už keď som vstúpila do tejto novej, neprebádanej budovy, plnej tajomstiev vedela som, že to tu bude úžasné a tešila som sa na nových spolužiakov. Poobzerala som si chodby a spoločne s Erikou - mojou najlepšou kamarátkou už od základnej školy sme sa pobrali do novej triedy spoznať nových spolužiakov. Prvé dojmy boli veľmi zvláštne, pretože to bolo pre nás niečo úplne nové. Po prvýkrát sme videli úplne neznámych ľudí, našich nových spolužiakov, ale vtedy som si uvedomila, že už sa vlastne aj dosť teším ako ich všetkých spoznám. Bolo to zvláštne, pretože som bola zvyknutá na prevahu chalanov v triede, ale v našej novej partii to bolo úplne inak, totižto prevahu sme tu mali my baby. Bolo to veľmi zaujímavé. Keď sme sa ako-tak usadili a utišíli do triedy vstúpila naša nová triedna profesorka - no na toto oslovenie sme si všetci veľmi dlho zvykali, ale napokon sme si zvykli a už nám to nerobilo problém. Tá nás všetkých privítala a popriala nám veľa šťastia v štúdiu. Potom sme sa všetci spolu pobrali pozrieť si zákutia novej školy, zrazu sme sa ocitli na neprebádanom území a celá škola bola pre nás jedno veľké bludisko, na ktoré sme si po čase zvykli, ale kým sme sa naučili rozpoznávať všetky tie učebne na škole trochu sme sa pri tom zapotili a občas sme chodili na hodiny aj dosť neskoro, ale to nám profesori odpustili, pretože vedeli, že sme z tohoto nového prostredia ešte trošku dosť zmätený. No ako čas utekal my sme si zvykli na všetko a ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa už v 6 ročníku teda v sexte. Myslím si, že teraz sme celkom dobrý kolektív - asi dospievame :D Pretože dovtedy sme boli dosť poskupinkovaný a moc sa každý s každým nebavil, ale teraz už je to celkom iné. Teraz sa bavíme už ako jedna veľká trieda- skoro ako taká rodinka ;) A dokonca čo je obrovský pokrok už aj na obede sedíme všetci spolu, nie po skupinkách ako to vždy bývalo. Je to naozaj super. No a teraz na príkaz princeznej Lilien II. by som mala opísať všetkých čelnov našej veľkej bandy. Tak začnem teda pekne poporiadku podľa zasadacieho poriadku. V prvej lavici pri okne, hneď pre katedrou sedím ja s Lindou. O mne viete toho už dosť tak vám prezradím môj názor na Lindu. Linda je super spolusediaca vždy je s ňou zábava, hlavne keď stresujeme nad každou písomkou, to nám ide naozaj dobre a naopak vždy keď niečo na písomke nevieme len sa nad tým zasmeje aké sme duté, ale najviac sa k sebe hodíme pri hodine matematiky, pretože vtedy obe ani nevieme o čom je reč. Linda je úžasná baba, venuje sa modelingu a je nadaná na jazyky - najmä na angličtinu. Za Lindou sedí Mimi a Ann. Obe sú úplný protiklad mňa a Lindy, pretože vždy všetko vedia a matika im nerobí žiadny problém. Sú proste BFF vo všetkom. Je s nimi vždy zábava a nikdy sa pri nich človek nenudí, no hlavne sa dá od nich dobre odpisovať sú veľmi inteligentné. Za nimi sedí Kristi a Kikuš - obe nám vždy spríjemnia deň a hlavne keď sa začnu smiať, pretože majú veľmi nákazlivý smiech, pretože jedna sa smeje akoby sa každú chvíľu mala začať dusiť a tá druha si pre istotu aj poplače keď sa smeje. Proste na nich sa vždy smejeme celá trieda. S Kikou som chodievala aj von a natáčali sme príbehy na železnici - tie sú TOP :D A teraz prejdeme na stredný rad. Tu sedí Aďa a Adrika- tieto kočeny sú nerozlučná dvojka. Aďu som poznala ešte predtým ako som začala chodiť na gympel, sme totižto rodina a Adriku som spoznala až tu. Obe mám veľmi rada. Vždy si dobre pokecáme. Adrika je stále usmiata a vždy má pri nej človek len dobrú náladu, pretože si stále len niečo pospevuje a je s ňou len zábavu. Pri nej človek niečo také ako nuda nepozná. A Aďa je zase taká tichá. Veľmi dobre sa učí a zato ju dosť obdivujem. Ja mať také známky tak som šťastná ako blcha. Je to pohodová baba. Za nimi sedí Tamina a Erika. Eriku som vám už opisovala, je to moja najlepšia kamoška a poznáme sa už od základky. Vie o mne všetko a mám ju veľmi rada, je síce tichá, ale to len v škole, ten kto ju spozná aj mimo škole ostane prekvapený! No a s Taminou som sa spoznala až na gymply, ale to s väčšinou našej triedy. Tamina je úplne super! Mám ju rada i keď zo začiatku sme si moc nesadli a ani neviem prečo. Nejak tak sme sa zblížili asi až v kvinte na lyžiarskom, kde sme boli spolu na izbe a potom aj na Matejkovej ak sa nemýlim. A ďalej sme boli spolu na úžasnom výlete v Londýne kde sme sa oveľa viac zblížili a to vlastne aj s Miškou. Tamina sa venuje spoločenským tancom a je v nich naozaj dobrá tak ako sú Adrika a Erika dobré v hre na klavír. Za Taminou sedia naši chlapy. Martin a Jožin. To sú taký naši tichí chlapci a naplno sa venujú športom, ale hlavne každú prestávku vždy bežia dolu na prízemie, kde si zahrajú ping-pong. Asi ich to veľmi baví. Škole ako takej moc nedávajú, pohoršili sa oproti minulým rokom, ale to asi každý. :D Veď teraz už sme na strednej, keď sme boli menší tak sme sa snažili byť vzorný aj domáce úlohy sme si robili doma a nie v škole ako teraz! Rad pri dverách nám začínajú Andy a Veri. Sú to BFF. Obe poznám už od základky, ale tam me sa moc nebaili maximálne v družine. Mám ich rada a obe sú hyperaktívne. Verča je niekedy hlučná a Andy ani nehovorím. :D Zo všetkého najradšej obľubujú prestávky kedy sa môžu len tak poflakovať po škole. Verča sa učí lepšie ako Andy, tak sa tak nejak dopĺňajú. Obe majú hudobný talent. Andy hrá na klavíri a Verča na gytare. Za nimi sedia opäť super baby a to Terka, ktorá hrá na flaute a Emma, ktorá obľubuje spev a hru na klavíri. Emmu pozná od základky, pretože sme chodili do jednej triedy a Terku som spoznala až tu, ale hneď som si ju obľúbila! Je ku všetkým veľmi milá a dobrosrdečná. No a dosť k tichým ľudom našej spoločnosti. Prejdime na hlučnejších ľudí. Za Emmou a Terkou totižto sedí Veroo a Veroon. No obe sú dosť bláznivé :D Ale Veroo je oveľa hlučnejšia, pretože tá keď spustí je ju počuť na druhý koniec školy, ale aspoň vieme, že stále žije. :D Proste sú bláznivé. Obe sa veľmi dobre učia a sú veľmi športovo nadané, pretože keď je Veroo v bráne nikdy neprehráme pre nás dôležité floorballové turnaje a naopak keby nebolo Veroon nevyhrávali by sme tak veľa, pretože ona je naša najlepšia strelkyňa. Veroon je tiež dobrá v plaváni, ale to aj Terka. No a pomaly sa približujeme k ešte väčším bláznom. Za našimi Verčami sedí totižto Evina a Sárinka. Evina je bláznivá baba s obrovským zmyslom pre humor. Je s ňou zábava a nebyť jej naša trieda by sa asi na ničom nikdy nezhodla. Dnešný rok napríklad veľmi dobre zachránila situáciu s karnevalom, aj keď na poslednú chvíľu, ale právom jej od nás patrí jedno veľké ďakujem, pretože nebyť jej karneval by tento rok asi ani nebol. Sárinka má talent na kreslenie. Vie veľmi dobre kresliť. DO školy sa jej moc nechce chodiť, ale musím uznať oproti minulému polroku sa oveľa zlepšila v dochádzke. Keď je v škole je s ňou sranda aj keď je niekedy dosť náladová, ale keď má tú svoju náladu, že jej úplne šibe je to niekedy na nevydržanie hlavne keď sa spojí s princeznou Lilien II., ktorá sedí hneď za ňou a spolu s ňou sedí aj Samči. Ten uzatvára našu malú skupinku chlanov v triede, ale narozdiel od Martina a Jožina, Samo je úplny blázen. Nebyť jeho v škole by bola nuda a tie jeho hlášky sú úplne TOP, myslím si, že by sa uživil ako komik. Na výletoch vždy vymyslí nejakú hlúposť a my sa na ňom vždy dobre bavíme. Je veľmi nedaný športovec a rád si zahrá ktorýkoľvek šport, aj keď najradšej si zahrá floorball. Princezná Lilien II. je kapitola sama o sebe. Nebyť jej ani tento článok nenapíšem! :D No a čo k nej dodať? Väčšieho blázna som nikdy nevidela! Akože fakt Lilo klobúk dolu! :D No s ňou sa proste človek nikdy nenudí. Aj keď občas vyzerá akoby sme ju týrali, ale to vôbec nie je pravda, pretože Lilo sa venuje športu menom karate, takže občas do školy príde s monoklom na tvári, ale to sme si už zvykli. :D No a okrem toho, že chodí na karate je tiež výborná športovkyňa a predsedníčka triedy,vie tiež úžasne kresliť a zabávať ľudí naokolo. No a to je asi tak všetko o mojej šialenej triede. V budúcom článku sem možno dám niečo o našich šialených výletoch, ale to by bolo nadlho, veď uvidíme.

Takže čaute, s pozdravom

Domča ;)

P.S.: Tento plgát bol vytvorený k príležitosti floorballového turnaja, ktorý sme samozrejme vyhrali ;) Skvelo reprezentuje našu triedu a hlavne je nádherný!!! :)

Tento týždeň bol naozaj úžasný, mali sme totižto prázdniny! To znamená, že som len oddychovala a relaxovala, chodila som spávať kedy sa mi zachcelo a hlavne mohla som vstávať až na obed a nikomu to nevadilo! Proste to pochopí každý žiak či študent, ktorý má prázdniny, síce trvali len týždeň, ale aj tak som si perfektne oddýchla a nemusela som myslieť na školu. Zbožňujem prázdniny, ale to asi každý. :) V pondelok som nerobila nič nezvyčajné a tak isto aj v útorok, len som relaxovala, pozerala som telku či čítala moje obľúbené knihy, zato streda bola výnimočná! Dohodla som sa s mojou kamarátkou Adkou, že pôjdeme na plaváreň. Keď sme obe prišli do mesta tak sme mali ešte hodinu čas, a preto sme sa rozhodli, že si pôjdeme sadnúť do Morghanu - je to jeden úžasný podnik tu na Myjave, s veľmi milou obslohou ;) Proste fakt super :) Je tu nádherné prostredie :) Ako stvorené na romantiku vo dvojici, ale zároveň na pokecanie s kamarátmi. :) No po tom ako sme sa posilnili v Morghane vybrali sme sa na plaváreň, mysleli sme si, že voda bude studená, ale mýlili sme sa bola až podozrivo teplá, zato prostredie bolo dosť chladné, a preto sa v bazéne nedalo vydržať veľmi dlho tak sme to asi po hodinke vzdali a šli sme domov. Keď som sa rozlúčila s Adkou išla som kamarátom a kamošokou von a potom domov. Bol to super deň. Vo štvrtok som nerobila nič špeciálne, len som bola s Davidkom vonku a stretla som novú susedku - celkom milá pani. No a potom som len ak bola doma a kecala s rodičmi a napokon som bola pozrieť babinku :) No a potomv piatok. Fuu k piatku sa radšej nevyjadrujem. Bola som totižto u zubárky a potom s rodičmi na nákupoch. A večer som si pustila dobrý film a kecala s kamošmi. :) No a teraz cez víkend pôjdem von s kamoškami, teda aspoň dúfam, že sa mi to podarí. Tak sa tu majte pekne :)

Domča :)

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

  Nedá nám, aby sme nezareagovali na to, čo tu zaznelo na otázku či je ľahké byť mladým. Obávame sa, že nemôžeme súhlasiť s názorom človeka v predchádzajúcej diskusii, ktorý si myslí, že byť mladým je ľahké. Ja a moji kamaráti si práve naopak myslíme, že byť mladým nie je ľahké, i keď v niektorích situáciach musíme súhlasiť s názorom predchádzajúceho rečníka.

  Myslíme si, že našu diskusiu by sme mali začať práve výrokom od pána P.Straussa, s ktorým úplne súhlasíme. Jeho výrok znie:" Mladosť je schopnosť vedieť začať." Nemyslíte si, že tento výrok výborne charakterizuje našu mladosť, a zároveň našu budúcnosť? Keď sa mladích ľudí spýtame čo pre nich znamená mladosť, každý nám odpovie niečo úplne iné. Pre niekoho mladosť znamená zábava s priateľmi, pre iného sú to diskotéky, pre ďalšieho chaty, kde je bez rodičov a môže si naplno užívať život plný alkoholu, cigariet a drog. Smutné však je, že žiadny mladý človek nerozmýšľa o mladosti ako o najkrajšom období svojho života. Všetci by sme si mali svoju mladosť vážiť a využiť ju čo najlepšie, pretože sa už nikdy nevráti. Keď si to tak uvedomíme je to časť nášho života, na ktorú by sme mali všetci v starobe spomínať. Mladosť je predsa nádherný čas hľadania si miesta v tomto našom veľkom svete, je to čas kedy si nájdeme svoje vysnívané povolanie, či partnera.

  Naozaj radi by sme sa tiež vyjadrili k otázke či je dnešná mládež iná ako v minulosti. Myslíme si, že mládež v dnešnej dobe v porovnaní s minulosťou je trochu rozdielna. V dnešnej dobe sú mladí ľudia veľmi odvážny, majú veľa rečí, celé dni sedia pred počítačom alebo televíziou. Skoro vôbec nepomáhajú svojim rodičom. V minulosti by toto rodičia svojim deťom netolerovali.Vždy museli pomáhať svojim rodičom, boli stále vonku, nemali počítač a vôbec im to nechýbalo. Naši starí rodičia majú skúsenosti, vzdelanie, ba dokonca aj historickú pamäť. Takmer všetci starí ľudia si o nás myslia, že sme len nevychovaná generácia bez disciplíny a budúcnosti. Ale aj tak dajme si ruku na srdce, aj keby sme boli slušne vychovaný, rozvážny, múdry, ba dokonca aj skúsený, vždy budeme u starších nepochopený.

  Tiež by sme sa radi vyjadrili k téme sociálnych sietí ako je Facebook, Twitter či Pokec. Všetci sme sa zhodli na názore, že odkedy sú tieto siete tak svet mladých ľudí sa úplne zmenil. Deti už nechodia tak často von, pretože stále sedia len pri počítači. Prestali robiť veci, ktoré robievali úplne bežne, napríklad boli vonku alebo čítali knižky. Tieto veci sme si uvedomili aj my, a preto sme sa ich rozhodli zmeniť. Už netrávime toľko času pri počítači a viete čo? Je nám tak lepšie! Uvedomili sme si, že svet bez Facebooku je omnoho lepší. Teraz sme si konečne našli čas na kamarátov a sme s nimi oveľa častejšie. Tímto by sme chceli osloviť mladích ľudí v našej krajine, nech sa o to aspoň pokúsia, možno nakoniec zistia, že svet bez facebooku nie je taký hrozný, naopak je plný zábavy. Lenže keď vám máme pravdu povedať, keby nám toto niekto povedal pred pár mesiacmi určite by sme mu neverili a vysmiali by sme ho ako si vôbec niečo také môže myslieť. Ale teraz s odstupom času už vieme, že ten človek by mal pravdu. Tak teraz vás tu prosíme aby ste sa nad tým naozaj dobre zamysleli. Čo keby ste to spolu s nami aspoň skúsili? Predsa sa len tak nehovorí, že za skúšku nič nedáte. Možno nakoniec zistíte, že život bez sociálnych sietí je naozaj úžasný.

  "Mladosť je nádherná - nie je väčší zločin, než ničiť ju v deťoch, " tento výrok jedného dňa povedal G.B.Shaw. Myslíme si, že tento výrok je úplne pravdivý. A čo si myslíte vy? Keď sa pozrieme všade okolo nás, vidíme veľa detí, pre ktoré mladosť znamená všetko, no vidíme aj deti, ktoré si svoju mladosť nevážia. Sme mladí, krásni, smelí, drzí, ale stále sme to my, my decká plné života a ideálov. Máme veľké skutky, veľa síl, no občas až priveľmi málo rozumu. Byť mladý pre náš znamená voľnosť, ľahkosť, no aj nerozvážnosť a niekedy až hlúposť. Ľahko podľahneme depresiám, alkoholu, cigaretám, no najhoršie na tom je, že častokrát aj drogám. Drogy, najhoršie čo môže byť medzi mladými ľudmi nás nútia byť veľmi agresívnimi. Smutné je, že kvôli nim sa vzdávame svojich domovov, svojich rodičov, ba dokonca aj svojich životných snov. Pomocou nich sa snažíme oslobodiť, urobiť niečo zakázané, niečo nové. Keď na ulici vidíme nadrogovaného teenagera, vtedy si všetci uvedomíme aj tú zlú stránku mladosti. Stáva sa to čoraz častejšie a je to veľmi smutné, ale je to voľba každého človeka ako bude prežívať svoj život. Každý teenager by si mal preto uvedomiť akú budúcnosť chce mať, je to totižto len jeho voľba či skončí niekde na ulici alebo sa stane osobnosťou. Myslíme si, že druhá možnosť je omnoho lepšia. Chceme sa stať osobnosťami, ale nato musíme vynaložiť veľa úsilia. Musíme tvrdo pracovať, aj keď nám to častokrát prinesie len pot a slzy, ale dúfame, že výsledok bude stáť zato vynaložené úsilie, ale to uvidíme až v budúcnosti.

  Dúfame, že ste si všetci po tejto našej diskusii uvedomili, aký svet mladých naozaj je. Nie je len ľahký a bezstarostný ako si všetci myslíte. Svet mladého človeka je vždy plný otázok, neistoty a pokušenia. Na záver tu máme pre vás jednu radu. Ak máte doma teenagera v našom veku tak sa s ním rozprávajte o jeho problémoch, vám sa totižto môže zdať, že je úplne v poriadku, ale verte nám pravda môže byť častokrát úplne iná. A hlavne mu všetko nezakazujte, pretože potom ho to bude ešte viac lákať. Veď ako sa hovorí, zakázané ovocie chutí najlepšie. Tak to je asi všetko čo sme vám chceli touto cestou povedať.

         Ďakujeme za vašu pozronosť.

p.s.: Tento diskusný príspevok sme mali povinne písať v škole, tak som ho sem dala - možno niekomu v budúcnost pomôže ;) .. Pekný deň prajem :)

Domča :))

   Čo je to priateľstvo? A kto to vlastne priateľ je? Na tieto otázky existuje veľa odpovedí. Podľa niekoho je priateľ človek, ktorému sa môže zdôveriť. Pre iného to môže byť niekto s kým môže chodiť von. A kto je priateľ pre mňa? Je to osoba, s ktorou trávim najviac času, viem sa s ním alebo s ňou o všetkom porozprávať, vie všetky moje tajomstvá. 

   Čo pre mňa znamená priateľstvo? Na prvý pohľad ľahká otázka, ale aká má byť vlastne odpoveď? Priateľstvo je pre mňa takmer to isté ako rodina. S priateľmi sa cítim veľmi dobre, pretože vždy keď mi je najhoršie prídu bez toho aby ich niekto zavolal, porozprávajú sa so mnou, utešia ma. Môžem im povedať všetky moje tajomstvá, zdôveriť sa im s problémamy. A čo znamená priateľstvo pre Vás?

   Ale je priateľ to isté ako kamarát? S kamarátmi trávime svoj voľný čas, chodíme spolu von, berieme ich ako súčasť nášho života, ale čo priatelia? Priatelia sú osoby blízke nášmu srdcu, prežívame s nimi radosť i žiaľ, úspech alebo neúspech. Riešime s nimi naše problémy a môžeme sa im zo všetkým zdôveriť.Keď sa smejeme, smejú sa s nami. Keď plačeme, plačú tiež. Sú to proste ľudia, ktorým na nás záleží. Vždy, keď nám je najhoršie tak nás podržia a dokážu nás opäť postaviť na nohy. Sú ako naša druhá rodina, ale s tým rozdielom, že ich si môžme vybrať. Skutočný priatelia sú na celý život, preto si ich musíme ceniť a nikdy nedovoliť, aby nás niekto rozdelil. Priateľstvo je vlastne ako jedna veľká niť, keď sa roztrhne už to nikdy nebude také ako predtým, síce môžeme byť s tými priateľmi naďalej, ale uzol zostane navždy.

   A ako vlastne spoznáme tých pravých priateľov? Veľmi ťažká odpoveď, pretože na ňu neexistuje úplne jednoznačná odpoveď. Niekto by mohol povedať, že pravého priateľa spozná hneď na prvý pohľad, ale podľa mňa to tak vôbec nie je. Podľa mňa pravého priateľa spoznáme až vtedy, keď nám je najhoršie. Veď pravý priateľ príde vždy, keď ho potrebujeme a to aj bez toho, aby sme ho zavolali. Samozrejme, nie že by sme sa rozplakali niekde na ulici a niekto za nami príde a hneď budeme pravý priatelia. Predsa len skutočného priateľa si hľadáme celý život. Ale ako rozoznať pravých priateľov od tých falošných? Veľmi jednoducho veď medzi priateľmi vládne pokoj, dôvera, úprimnosť, porozumenie. A medzi falošnými priateľmi? Tam sú len hádky, klamstvá, faloš, sú ako tieň. Vidíme ich iba za svetla, bohužiaľ to viem z vlastnej skúsenosti. A čo si o tom myslíte vy?

   Rodina či priatelia? Keď sa nad tým tak zamyslím priatelia, ale aj moja rodina sú dôležitá súčasť môjho života. Samozrejme rodina je na prvom mieste, pretože s mojou rodinou trávim najviac času. Vždy sa navzájom podržíme a vo všetkom sa podporíme, teda skoro vo všetkom. Proste sme tu jeden pre druhého. A ako je to u vás v rodine? No a čo priatelia? Tí su u mňa na druhom mieste, lebo žijem podľa príslovia : " Bližšia košeľa ako kabát." Ale v podstate je to úplne jedno, lebo s priateľmi trávim tiež veľmi veľa času, zabávame sa spolu, sme spolu každý deň. Ja osobne si nedokážem predstaviť život bez rodiny a priateľov. Svet bez tíchto skvelých ľudí by bol nudný a nezaujímavý. Nemala by som sa o koho oprieť, bola by som tu proste úplne sama. A preto som veľmi rada, že mám okolo seba takích skvelích ľudí ako sú priatelia a rodina.

   Jedným z veľmi výstižných a pravdivých výrokov je tento: " Pravý priateľ je ten, ktorý príde, keď všetci ostatný odchádzajú." Ale k tomu, aby sme spoznali pravého priateľa nestačí mať otvorené oči. Je treba otvoriť aj srdce. Keby sa ľudia trochu zmenili celý svet by mohol byť lepší. Každý si mal uvedomiť, že život je len jeden. A preto by sme si mali vážiť priateľov, lebo priateľstvo je po láske tá najkrajšia vec akú človek môže mať, pretože je veľmi vzácne, ale má cenu len pre toho kto si to vie vážiť.

Domča :)

Jedného dňa si len tak kráčam po prázdnej ulici a v duchu si hovorím : " Prečo má tamten taký parádny barák a ja nie, a prečo má také úžasné fáro a ja mám len obyčajnú škodovku alebo prečo má také super handry? Prečo ja nemám nič z toho? " Keď som prišla domov zamyslela som sa nad mojimi problémamy. Prišla som nato, že tímito problémamy alebo teda myšlienkami sa nezaoberám len ja, ale aj veľa teenagerov na svete, ale naozaj smutné je, že si neuvedomujeme, aký máme v skutočnosti úžasný život. Máme predsa svoj domov, do ktorého sa môžme každý deň vrátiť a vieme, že tam na nás bude vždy čakať naša milujúca rodina. Zato deti v Afrike toto povedať nemôžu. Niektoré totižto rodinu nemajú. Stanú sa sirotami, ktoré potom vychovávajú svojich súrodencov. Sirotami sa stanú, pretože im rodičov zabijú vo vojne, ktorá v Afrike trvá alebo ich rodičia zomrú na zákernú chorobu, ktorej názov pozná celý svet. Volá sa AIDS. Je to hrozná choroba, ktorá sa nedá liečiť. V Afrike naňu denne zomierajú stovky dospelých, ale čo je ešte smutnejšie sj stovky malých detí. Každý vie, že AIDS sa prenáša pohlavným stykom, no malé deti môžu dostať túto chorobu aj od matky, ktorá bola nakazeá ešte počas tehotenstva. Deti sa teda už po narodení stávajú chorými a je teda istá ich budúcnosť. Čaká ich smrť. Deti bývajú nakazené aj inak, napríklad malé dievčatko znásilní muž, ktorý bol nakazený. Dievčatko, ktoré malo celý život pred sebou sa teda stáva ďalšou, ktorá čaká na bolestivú smrť. Smutné však je, že v Afrike sú tieto znásilnenia bežné. Afričania, ktorí sú mladí, plný nádejí na lepší život sa neboja rakoviny, vojny, toho že stratia domov, boja sa jediného. Choroby AIDS. Boja sa, že uvidia len samé úmrtia svojich blízkych, zlomené životy, zničenú budúcnosť,slzy, bolesť a nakoniec smrť. Domovom mnohích zomierajúcich ľudí v Afrike je Misia sv. Jána v Barbertone. Starajú sa tam o všetkích ľudí chorých na AIDS s láskou, akoby to bola ich vlastná rodina. V Barbertone žije jedna pacientka Nomsa, ktorá raz povedala : " Povedzte mladým vo Vašej krajine, aby sa večer pozreli na oblohu. Uvidia množstvo hviezd, ktoré sú veľmi žiarivé. To sú oči detí Afriky, ktoré umreli na AIDS. " Pre toto by sme sa mali zamyslieť nad svojim životom a byť radi, že žijeme v Eúrope. Mieste, kde sa nemusíme pozerať ako nám pred očami zomierajú v hrozných bolestiach členovia našich rodín, naši priatelia a to len kvôli AIDS. Mali by sme teda povedať áno pre život, budúcnosť, zdravú rodinu a nie pre AIDS. Nakoniec by sme sa mali zamyslieť, že zdrojom vírusu HIV nie je zajac, pes či akékoľvek iné zviera na svete, ale človek, ktorý tento vírus prenáša. Mali by sme byť teda verný a nemať sex na jednu noc s kýmkoľvek koho stretneme. Nikdy totižto nevieme či práve tento človek nie je nakazený a nepokazí nám celý náš život... 

Domča :)