diel 12. alebo VŠETKO NAJLEPŠIE ZUZKA!
Všetci sme boli plný očakávania koho meno je na tom malom, červenom papieriku. Porotkyňa sa len zhlboka nadýchla a napokon povedala jedno meno. Na moje obrovské prekvapenie to meno bolo moje, ale ešte väčší šok bol, keď nám prečítala s akým veľkým počtom hlasov oproti Mone som vyhrala. Naša milá Mona mala len 3 hlasy - teda len od jej najlepších kamarátiek a ja som mala 350 hlasov! Vtedy som skoro odpadla. Všetci mi tlieskali a ja som sa nezmohla na jediné slovo, pretože som sa len rozplakala a v tej chvíli ku mne pribehla Zuza s Martinom a samozrejme môj Denny! Ach bol to naozaj neopísateľný pocit, cítila som sa konečne ako súčasť tejto školy. Vedela som, že teraz to už bude len lepšie! Už sa konečne nebudem musieť hanbiť za to aká som, ale budem môcť vojsť slobodne do školy, bez toho aby sa mi niekto posmieval alebo ma urážal. Najväčším prekvapením dňa však bolo, že ma podporili aj športovci a roztlieskavačky! To som naozaj nečakala ani len vo sne. Všetci mi tlieskali a boli ku mne priateľský. Keď som tento malý-veľký šok rozdýchala tak som sa celá vysmiata pobrala na pódium a s úsmevom som všetkým ďakovala za to, že ma v tejto ťažkej ceste podporovali a dali mi svoj hlas. Keď som to dopovedala, pribehol ku mne Matty, teda vodca športovcov a pred všetkými povedal:" Vieš Luss nikdy som si nemyslel, že to dotiahneš až takto ďaleko. Keď som ťa spolu s Monou nanominoval myslel som si, že to vzdáš hneď ako uvidíš plagáty na chodbách školy, ale ty si ma naozaj prekvapila a nevzdala si to.Po pravde tým, že si do tohto celého išla si prekvapila naozaj všetkých. Vždy som ťa mal len za takú malú,tichú,šedú myšku, ale mýlil som sa. Ty si poriadna bojovníčka a len tak niečo nevzdáš. Úprimne keby mne niekto spravil niečo také, ako ti robila Mona po celú dobu tejto súťaže asi by som to už vzdal, ale ty nie. Teba to povzbudilo ešte viac a dala si do toho naozaj srdce a už preto si si zaslúžila náš hlas. Teda hlas nás futbalistov, basketbalistov, volejbalistov a roztlieskavačiek alebo ako si nás ty nazvala ľudí z vyššej vrstvy spoločnosti. A touto cestou vám všetkým chcem sľúbiť, že už nikdy sa k vám nebudeme správať tak ako doteraz. Už nebudeme robiť rozdiely medzi nami a vami, ale budeme tvoriť jednu veľkú rodinku. Viem, že zo začiatku to budete mať s nami ťažké, ale prosím vás majte s nami strpenie. Naozaj sa budeme snažiť. A prepáčte nám naše správanie za minulé roky, ale tak trochu sme boli všetci zmanipulovaný tuna Monou, ale vďaka Luss, ktorá nám otvorila oči sa k vám budeme správať lepšie, milšie a dúfam, že si budeme navzájom pomáhať! Ešte raz sa vám ospravedlňujem a na znak zmierenia vás všetkých pozívam na dnešnú párty u mňa doma. Dúfam, že prídete a oslávime spoločne víťazstvo našej novej kráľovnej školy! Už sa veľmi teším." No ja som neverila vlastným očiam ani ušiam. Matty, najväčší frajer zo školy spravil prvý krok k tomu, aby na tejto škole zavládla naozajstná rovnoprávnosť! Myslela som si, že to nebude také jednoduché, ale mýlila som sa. Po jeho dojímavom prednese sa zrazu všetci zodvihli zo svojich miest a začali tlieskať a napokon sa všetci navzájom objímali. Bol to nádherný pohľad, len Mona a jej partička stála kdesik vzadu a po chvíli odišli. "No čo už, snáď sa aj toto časom zmení,"pomyslela som si. Ešte som tam tak chvíľku stála a pozerala som sa na túto nádhernú atmosféru. Keby za mnou neprišiel Denny a nepobozkal ma myslela by som si, že to bol len prekrásny sen, ale on ma ubezpečil, že to čo tu práve teraz vidím je naozaj skutočnosť. Nádherný pocit. Keďže bol už dá sa povedať koniec školy po chvíli k nám pribehla Zuza a hneď ma objala a nezabudla dodať jej uštipačnú poznámku typu: Ja som ti to hovorila! Ale v tej chvíli mi bolo úplne jedno kto čo rozpráva, veď sa mi splnil môj veľký sen. Nikdy som si nemyslela, že sa tohto dňa niekedy dožijem. Bola som neuveriteľne šťastná. Avšak všimla som si jednu vec, že nikde nevidím Martina, preto som sa jej spýtala, že kde je a ona len odpovedala:" Ach Luss, to by si nebola ty, kebyže si neni taká zvedavá, ale že si to ty tak ti to poviem! Martin išiel prichystať jedno obrovské prekvapenie spolu s Mattym, ale viac ti k tomu nepoviem. Všetko pochopíš až večer. A teraz poď. Ideme do obchodu. Potrebuješ predsa nejaké šaty na dnes večer." Zostala som len tak bez slova stáť a Zuza opäť chytila ten svoj záchvat smiechu. "Typické," pomyslela som si. Ale radšej som sa na nič nepýtala, pretože som vedela, že by to bolo úplne zbytočné. Išli som teda s nou a Dennym do obchodu, no Zuze po chvíli zavolal Martin a ona odišla, takže som s Dennym zostala opäť sama a zhodnou okolností opäť sme spolu kupovali šaty pre mňa. "Naozaj čudné. Určite v tom mám prsty aj on. Ale o čo tu ide? " pomyslela som si. No snáď to zistím večer. Nakoniec sme sa zhodli na nádherných smaragdovozelených šatách, ktoré mali pod prsiami bledozelenú mašličku a vzadu bolo vidieť celý chrbát. Boli proste úplne ako z rozprávky, ale stále som nechápala, prečo potrebujem druhé šaty, veď mám jedny nové, ktoré som mala na sebe len raz, ale na to mi Denny odpovedal len niečo v tom zmysle, že nemám byť zvedavá a že ku tak krásnej babe ako som ja nepatria len jedny šaty, ale prinajmenšom aspoň milión! V tej chvíli som si len pomyslela, že tu niečo nehrá, pretože hovorí v inotajoch a hlavne sa správa nejak zvláštne.Bol nejaký moc nervózny a to on väčšinou nebýva, pretože on je pohoďák od prírody. Už som z toho zúfala vôbec neviem čo si mám o tom všetkom myslieť, ale on ma len stále ubezpečoval, že nič hrozné to nebude a určite sa mi to bude páčiť aj keď ho v prvej chvíli asi zabijem, takže týmto ma fakt "upokojil". No keď sme zaplatili tieto moje nové šaty a Denny ma odviezol domov, kde mi povedal, že si mám trochu odpočinúť a príde po mňa tak za 3 hodinky. No lenže tie 3 hodinky utiekli ako voda a už pri mojich dverách stál Denny s kyticou červených ruží a mal na seba nádherné biele sako. Vyzeral úžasne! Skoro som ho ani nespoznala, pretože vždy som ho videla skôr len v rifliach a tričku, ale nikdy som ho nevidela takto spoločensky oblečeného. Nedalo mi to tak som mu hneď musela zložiť poklonu:" Wow Denny vyzeráš úžasne! Nikdy som si ťa nevedela predstaviť v saku, ale vyzeráš ako naozajstný princ. Si proste nádherný a hlavne si môj! Už ťa nikdy nikam nepustím. Ľúbim ťa!" On sa na mňa len pozeral, no napokon prišiel ku mne bližšie a pobozkal ma a potom mi povedal:" Luss nepreháňaj. Ty vyzeráš ešte krajšie. Vyzeráš doslova a do písmena ako princezná. A ďakujem ti zato, že si tu pri mne vždy bola a aj ja ťa ľúbim, ale teraz už musíme ísť, pretože nestihneme tvoju oslavu. Prepáč, že sme ti to nepovedali skôr, ale Zuza chcela aby to bolo prekvapenie. Je to vlastne taký menší darček od nás pre teba a hlavne Zuza chcela spolu s tebou osláviť svoje narodky, a akurát to tak dobre višlo, že môžme oslavovať nielen tvoju výhru kráľovnej, ale aj Zuzine narodeniny. Ešte raz nám to prepáč, ale keby sme ti povedali o čo ide určite by si protestovala a nechcela by si do toho ísť. Takže poďme teraz na oslavu a potom pôjdeme k Mattymu na párty. Čo nato hovoríš?" "Ach toto je s vami naozaj strašné! Vždy ma zo všetkého vynecháte a ja potom celý deň umieram od strachu čo ste zase vymysleli. Ale keďže má Zuza tie narodeniny súhlasím a pôjdem, le nabudúce by ste mi o svojich plánoch mohli povedať aspoň o hodinu popredu, pretože takéto šokové terapie mi naozaj neprespievajú. Škodia môjmu srdcu a hlavne mojej pleti a tú teraz potrebujem najviac, veď som predsa tá kráľovná!" Po mojej poslednej vete Denny vybuchol smiechom. "No Luss mala by si sa trochu schladiť, pretože ti tuším nejak moc vstúpla sláva do hlavy. Takže si obleč niečo na ruky a ideme ty moja kráľovná!" Ja som sa len zasmiala, zobrala som si na seba kabát a spoločne sme sa vybrali do reštaurácie, kde bude prebiehať moja oslava výhry kráľovnej, ale hlavne Zuzina oslava narodenín. Keď sme dorazili na miesto Zuza s Martinom už nás netrpezlivo čakali. Zuza vyzerala úžasne! Mala na sebe prekrásne azúrovomodré šaty, vyzerala ako princezná! A Martin? Ten vyzeral neodolateľne. Keby Zuza nebola moja najlepšia kamarátka a nechodila by s Martinom normálne by som sa doňho asi zaľúbila, ale ja mám Dennyho, takže Martina si nechám možno do zálohy. Nad touto mojou myšlienkou som sa začala smiať a nikto nevedel prečo sa smejem, tak som im to napokon vysvetlila a začali sa smiať aj oni. "No to by som si mal začať dávať pozor ako často si s Martinom," poznamenal Denny. Ja som sa len usmiala a ubezpečila ho, že sa nemá čoho báť, že pre mňa bude on vždy ten pravý. Oslava prebehla podľa mojich očakávaní, teda stále sme sa smiali ako zmyslov zbavený a tešili sme sa z mojej výhry a hlavne z toho, že sme stále spolu. Sľúbili sme si, že naše kamarátstvo bude trvať navždy - teda budeme spolu aj v dobrom aj v zlom. Po tomto sľube sme sa všetci spolu vybrali k Mattymu, kde bola už zábava v plnom prúde, všetci sa bavili až na Mattyho, ktorý bol akýsi smutný tak som sa rozhodla, že pôjdem zistiť prečo...