diel 15...záverečný diel :)
"Ach Luss odpusť mi to. Správala som sa ako totálna krava. Mona ma zase ukecala a ja som jej uverila. Mrzí ma to. Je na mňa Martin nahnevaný? Vieš proste ona prišla za mnou a presviedčala ma, že sa so mnou len zahrávaš, že nič nemyslíš vážne a že si ma len využila nato, aby si vyhrala kandidatúru, ale najhoršie bolo to, keď mi povedala, že Martin ma s tebou podvádza a ešte mi aj fotku ukázala na ktorej sa vy dvaja bozkávate. Takže by si mi to prosím ťa mohla objasniť? Pretože ja už ani sama vlastne nechápem čo si mám o tomto celom myslieť. Ako to vlastne je? Máš niečo s Martinom?" Tak takýto výstup som od Zuzi naozaj nečakala. Úplne ma naštvala, a preto som jej začala prehovárať do duše síce trochu s krikom, ale inak som to v tej chvíli ani nevedela:" Zuza tebe už úplne šibe?! Ako môžeš veriť Mone a nie mne? Zober si kto tu bol s tebou, keď ti bolo najhoršie ja či Mona? Ako jej môžeš vôbec začať veriť po tom všetkom čo ti urobila? Ja to nepochopím. Toto mi prosím ťa vysvetli. A pokiaľ ide o tú fotku viem, že Mona takú má ešte z čiach keď som chodila s Martinom, ale to bolo pred 2 rokmi a o tom predsa vieš. Sama nechápem, prečo tú fotku vytiahla teraz. Uvedom si, že nás chce rozoštvať, pretože ako som teraz vyhrala, tak ona je naštvaná a už sa s nou pomaly nikto nebaví, preto si chce na svoju stranu získať staré kamarátky, ale ja ti tu teraz nebudem dávať rady, ale prosím ťa rozhodni sa tak ako uznáš za vhodné. Či zostaneš pri mne alebo pri nej. Či budeš veriť jej alebo mne a maj na pamäti, že ja som ťa nikdy neklamala a nehodlám to meniť, ale je to tvoja voľba a tvoje rozhodnutie, ktoré ja budem rešpektovať. Ale prosím ťa o jedno! Dobre si to celé nechaj prejsť hlavou kým sa rozhodneš, nie len kvôli mne, ale hlavne kvôli Martinovi! Uvedom si, že sa kvôli tebe dosť trápi ešte nikdy som ho nevidela plakať, ale po tom tvojom výkone dnes večer plakal ako malé dieťa, ktorému zobrali hračku! Bude mi ľúto ak startím kamarátku ako si ty, ale ešte viac mi bude ľúto, keď budem vidieť Martina tak na dne ako dnes, preto sa prosím rozhodni správne. Rozhodni sa či dáš prednosť Mone, ktorá ťa už toľkokrát sklamala alebo nám, našej partii, ktorá tu bola vždy s tebou! Už je neskoro, preto radšej pôjdem. Maj sa Zuza a vstúp si aspoň trochu do svedomia!" Pri týchto posledných slovách som to už nevydržala a slzy mi stekali dolu tvárou. Posledný raz som sa pozrela na Zuzu a utekala som domov tak rýchlo ako som len vládala. Prišla som domov a plakala som ešte viac, nechápala som prečo sa to deje, ale v kútiku duše som dúfala, že si Zuza uvedomí aká je Mona v skutočnosti a vráti sa k nám a budeme opäť všetci spolu, celá naša slávna partia. Keby som tak bola vedela čo sa po celej tejto kandidatúre stane nikdy by som do toho nešla. Radšej som sa mohla vzdať ako stratiť kamarátku. Po týchto mojich uváhach som sa zase rozplakala a nejak som zaspala, pretože som sa zobudila až ráno, keď mi zazvonil budík. Ak mám pravdu povedať zlakla som sa samej seba, keď som uvidela svoju tvár v zrkadle. Mala som neuveriteľne zničenú tvár, mala som kruhy pod očami a bolo vidno moje uplakané, ubolené oči. Stále som musela rozmýšľať nad Monou a Zuzou, ešte aj v sne sa mi dokonca zjavili. Lenže bol to strašný sen, pretože som videla Monu ako sa k Zuze správa veľmi milo, ale to len preto lebo Zuza Mone priniesla niečo pod zub. Avšak keď už Zuza odišla prišli Monie kumpánky a začali Zuzu pekne ohovárať. Nato sa naozaj nedalo pozerať, preto som sa radšej zobudila a dúfala som, že Zuza mi dnes v škole povie ako sa rozhodla. Rozhodla som sa teda, že sa pôjdem naraňajkovať, trochu sa upraviť a poberiem sa do boja. Presne o 7:00 nám pred domom zastala nejaké auto. Bola som prekvapená, preto som sa rýchlo pozrela von z okna a uvidela som Dennyho, Martina a na moje obrovské prekvapenie aj Zuzu. Všetci spolu podišli ku dverám a ja som sa nezmohla ani len na slovo, len som otvorila a rýchlo objala Zuzu. Denny s Martinom sa postavili obďaleč a všetko s napätím sledovali. Hodnú chvíľu sme sa so Zuzou objímali, no napokon ma zľahla odstrčila, pozrela sa mi do očí a povedala:" Luss odpusť mi. Odpusť mi všetko čo sa stalo včera. S Martinom i Dennym som si to už všetko vydiskutovala, ale s tebou to bude na dlhšie. Prosím ťa prepáč, že som sa správala ku tebe tak strašne. Včera si mi naozaj otvorila oči a a zato ti veľmi pekne ďakujem. Sama neviem, prečo som opäť uverila Mone, ale ty si sa mi neotočila chrbtom a snažila si sa ma priviesť opäť na tú správnu cestu. A podarilo sa ti to. Celú cestu domov som rozmýšľala nad tým čo si mi povedala, tiež som rozmýšľala nad tým ako sa ku mne správala Mona a ako sa ku mne správaš ty. Spomínala som na nádherné chvíľe, na úžasné zážitky s tebou a uvedomila som si, že nič z toho som vlastne s Monou nezažila, pretože s ňou som zažila len samé hádky, klamstvá a faloš, zato s tebou veľmi veľa zábavy a šťastných okamihov, na ktoré nikdy nezabudnem. Takže ešte raz mi to odpusť. Ľúbim ťa lásko." Bolo to nádherné a ja som len na znak toho, že som jej odpustila pobozkala na líce a vrúcne som ju objala. Denny s Martinom sa na seba len usmiali a napokon podišli k nám a objali sme sa všetci spoločne. Bolo to nádherné. Tu sme si sľúbili, že už nikdy nedovolíme nikomu aby sa medzi nás postavil a budeme držať vždy spolu...
P.S.: Toto je koniec môjho príbehu. Dúfam, že sa vám páčil a budem rada ak mi do knihy návštev napíšete váš názor, ale nezúfajte! Koniec je len tejto poviedke, ale už od zajtra začnem s úplne novou a ešte zaujímavejšou poviedkou. Viem, že niektoré veci v tejto poviedke zostali nedoriešené, ale ako sami uvidíte, tieto veci budú na seba nadväzovať v iných poviedkach. ;)
S pozdravom
Domča :)