diel 2.
Uff konečne sa blíži koniec prvej hodiny,z ktorej som ako obyčajne nič nemala,pretože opäť som rozmýšľala nad nejakou kravinou a práve dnes som rozmýšľala nad tým čo také si Matty s Monou šepkali. Hneď ako zazvonilo na prestávku už mi bolo všetko jasné...Zrazu som vstúpila na chodbu a všade boli nápisy s mojím menom typu: Voľte kráľovnú a budete žiť ako prasce v žite.... Voľte, voľte a nikdy nebudete smutný.....Keď som vyšla z učebne no skoro som odpadla! :O Neverila som vlastným očiam. Zrazu som ho uvidela! Vyzeral tak ako vždy- nádherne! Mal na sebe oblečenú svoju typickú károvanú košeľu a bledé džínsy !! :) Na tvári mal svoj neodolateľný úsmev plný vášne a nehy! :) No proste bol to ten typ chalan, do ktorého by sa zaľúbil azda každý! :) ... No ale teraz k veci. Kráčal ku mne svojím typickým sebaistým krokom a nádherne sa na mna usmial a povedal: " Ahoj Luss, prepáč že som si ťa na tej zastávke nevšímal, ale ako vidíš mal som naozaj naponáhlo. S monou nás totižto napadlo, že práve ty by si sa mohla stať kráľovnou školy, pretože od ostatných sa odlišuješ už len tým, že máš na veci úplne iný názor, taký dospelý tak teraz mi to prosím ťa odpusť a taktiež nehnevaj sa na nás, že sme ti to nepovedali, ale vedeli sme že keby sme ti to povedali určite by si nesúhlasila! " . Zostala som stáť ako obarená a myslím si, že som bola červená až za ušami! Nezmohla som sa ani na jediné slovo a on sa len zasmial, že je konečne prvý chalan, pri ktorom som stratila reč, no potom zvážnel a stalo sa niečo čo by som nikdy nečakala! On ma POBOZKAL! :O Bol to neopísateľný pocit, lenže bolo to až príliš dokonalé, aby to bola pravda...V tej chvíli ako ma pobozkal sa spoza rohu vyrútila Mona s foťákom v ruke a odfotila nás. Vtedy sa Matty strhol a nechal ma na pokoji a o chvíľu sa len smial, že konečne má novú fotku do novín a že mi ďakuje za to, že som taká naivná a myslela si, že by som mohla byť kráľovná. Avšak v tej chvíli som sa rozhodla, že už viac nebudem taká naivná a budem sa k ľuďom správať tak, ako si naozaj zaslúžia. O pár hodín prišiel za mnou riaditeľ a spýtal sa ma či to s tou kandidatúrou myslím vážne. Vtedy som si uvedomila, že keď už som tam, tak sa len tak ľahko nevzdám! A sebaisto som mu odpovedala" áno! " :) . On sa len usmial a odišiel ďalej. Zazvonilo na koniec prvej hodiny keď v tom ku mne pribehla Mona s celou jej partiou umelých, peroxidových bárbin a vtedy sa to celé začalo...
Pokračovanie nabudúce...