Samota
Je tu ten pocit,
Tak dôverne známy,
Je ako chladný vánok noci,
Je to samota, stále je tu s nami...
Plačem, no nikto ma neobjíme,
Nikto mi nezotrie slzy,
Nepovie mi:,, Som tu, už neodídem..."
A mňa to tak veľmi mrzí...
Kráčam sama, nepovšimnuá nocou,
Slzy mi stekajú po opustenej tvári,
Je tu zasa samota so svojou príšernou mocou,
Nechcem už vidieť nič, žiadne šťastné páry...
Už viem, že Jeho som hľadala,
Moje srdce vedelo to od začiatku,
Je to on, po kom som bádala,
Nuž...on to nevie, nemá na mňa pamiatku...
A preto, ak Ti to nestihnem šepnúť,
Možno už bude neskoro,
Chcela by som, aby si mal spomienku jednu...
Spomienku na mňa, pre Teba niekoho...
Keď Ťa vidím s inou,
Ide mi srdce puknúť,
Neverím, že sa v Tebe mýlim,
Chcela by som Ti moje city vnuknúť...
Ale ja viem,
Aký je môj údel
Viem, že mať Ťa nesmiem...
Samotou sa plížim, padám do jej krídel...
Je to raz tak,
Musím trpieť,
Ale možno...možno budeš šťastný, ako vták...
A ja? Ja budem vedľa Teba len tíško so závisťou stáť..