Zdravie sa nedá kúpiť za nič na svete (červené stužky) ...
Jedného dňa si len tak kráčam po prázdnej ulici a v duchu si hovorím : " Prečo má tamten taký parádny barák a ja nie, a prečo má také úžasné fáro a ja mám len obyčajnú škodovku alebo prečo má také super handry? Prečo ja nemám nič z toho? " Keď som prišla domov zamyslela som sa nad mojimi problémamy. Prišla som nato, že tímito problémamy alebo teda myšlienkami sa nezaoberám len ja, ale aj veľa teenagerov na svete, ale naozaj smutné je, že si neuvedomujeme, aký máme v skutočnosti úžasný život. Máme predsa svoj domov, do ktorého sa môžme každý deň vrátiť a vieme, že tam na nás bude vždy čakať naša milujúca rodina. Zato deti v Afrike toto povedať nemôžu. Niektoré totižto rodinu nemajú. Stanú sa sirotami, ktoré potom vychovávajú svojich súrodencov. Sirotami sa stanú, pretože im rodičov zabijú vo vojne, ktorá v Afrike trvá alebo ich rodičia zomrú na zákernú chorobu, ktorej názov pozná celý svet. Volá sa AIDS. Je to hrozná choroba, ktorá sa nedá liečiť. V Afrike naňu denne zomierajú stovky dospelých, ale čo je ešte smutnejšie sj stovky malých detí. Každý vie, že AIDS sa prenáša pohlavným stykom, no malé deti môžu dostať túto chorobu aj od matky, ktorá bola nakazeá ešte počas tehotenstva. Deti sa teda už po narodení stávajú chorými a je teda istá ich budúcnosť. Čaká ich smrť. Deti bývajú nakazené aj inak, napríklad malé dievčatko znásilní muž, ktorý bol nakazený. Dievčatko, ktoré malo celý život pred sebou sa teda stáva ďalšou, ktorá čaká na bolestivú smrť. Smutné však je, že v Afrike sú tieto znásilnenia bežné. Afričania, ktorí sú mladí, plný nádejí na lepší život sa neboja rakoviny, vojny, toho že stratia domov, boja sa jediného. Choroby AIDS. Boja sa, že uvidia len samé úmrtia svojich blízkych, zlomené životy, zničenú budúcnosť,slzy, bolesť a nakoniec smrť. Domovom mnohích zomierajúcich ľudí v Afrike je Misia sv. Jána v Barbertone. Starajú sa tam o všetkích ľudí chorých na AIDS s láskou, akoby to bola ich vlastná rodina. V Barbertone žije jedna pacientka Nomsa, ktorá raz povedala : " Povedzte mladým vo Vašej krajine, aby sa večer pozreli na oblohu. Uvidia množstvo hviezd, ktoré sú veľmi žiarivé. To sú oči detí Afriky, ktoré umreli na AIDS. " Pre toto by sme sa mali zamyslieť nad svojim životom a byť radi, že žijeme v Eúrope. Mieste, kde sa nemusíme pozerať ako nám pred očami zomierajú v hrozných bolestiach členovia našich rodín, naši priatelia a to len kvôli AIDS. Mali by sme teda povedať áno pre život, budúcnosť, zdravú rodinu a nie pre AIDS. Nakoniec by sme sa mali zamyslieť, že zdrojom vírusu HIV nie je zajac, pes či akékoľvek iné zviera na svete, ale človek, ktorý tento vírus prenáša. Mali by sme byť teda verný a nemať sex na jednu noc s kýmkoľvek koho stretneme. Nikdy totižto nevieme či práve tento človek nie je nakazený a nepokazí nám celý náš život...
Domča :)